Aby som čo najlepšie vystihol podstatu tohto článku, zamyslime sa nad fungovaním ľudskej rasy v praveku. V tej dobe sme prežívali len na základe pravidelné lovu, z ktorého sme mali mäso a kožušinu. A viete si predstaviť, že takýto lov oveľa väčších živočíchov oproti človeku nebola práve jednoduchá záležitosť, človek prakticky zakaždým nasadzoval svoj život. A zamyslime sa, čo by bolo rozumnejšie.
• Zaobstarať si dostatočný príjem potravín kombináciou dostatočného množstva mäsa s lesnými plodmi a jednu kožušinu, v ktorej mu nebude zima s tým, že ak sa uskromní, môže si dať od lovu dlhší čas odpočinok a tým ušetriť svoje zdravie i život.
• Alebo aj napriek plnému žalúdku túžiť po stále väčších a väčších zásobách mäsa a ešte odlišných kožušinách z rôznych živočíchov avšak pochopiteľne s tým, že by musel byť neustále na love, čo by znamenalo oveľa vyššiu pravdepodobnosť skoršieho vážneho zranenia a smrti.
Podľa mňa je rozumnejšia prvá voľba.
Teraz sa presuňme do stredoveku, do doby zámkov, panovníkov, panovníčok, princov a princezien. Právo na bohatstvo, krajší život a právo mal iba človek, ktorý sa narodil do kráľovského rodu. Takýto človek tak dostal blahobyt, o ktorom si mohli nechať iní iba zdať hneď od narodenia a sprevádzal ho celý život. Zatiaľ čo väčšinová vrstva obyvateľstva, čiže tá poddaná a chudobná žila v malých, ale vrúcnych príbytkoch, v dome týchto chudobných prebývala rodinná atmosféra, so susedmi nápomoc a pochopenie, v susedstvách nezištná láska medzi mladými.
• V širokých priestoroch zámku sa kuli pytle, ako jeden brat zabije toho druhého, len aby sa dostal k trónu a k ešte vyššiemu bohatstvu. Láska medzi mladými vznikala predovšetkým zo zištných a rodových dôvodov. Zo svojho vrodeného šťastia v podobe blahobytu tak vytvorili obavy, strach a nedôveru.
A ako je to v dnešnej dobe a v dnešných rodinách? Nemusíme vravieť priamo o smrti či vraždách, ale v určitom zmysle je základ tohto problému podobný, presvedčí vás o tom .