Chodenie na ryby je niečo, čo som celý život miloval. Mnohí ľudia majú pocit, že to je niečo, čo je už zastarané a na čo by sa vôbec nemali orientovať. Ja si však myslím, že to nie je pravda. A že nakoniec aj tak všetci spolu skončíme pri rybníku, v rukách udice a všetko ide ako keby samo. Pre mňa sú to najkrajšie chvíle môjho života už od detstva, kedy ma učil chytať ryby môj otec a starý otec. Vedel som, že raz chcem byť veľkým rybárom a keď som bol mladší, tak som si dokonca myslel, že pôjdem žiť na loď a na more, kde ich budem chytať a naďalej predávať.
Deti majú skutočne veľké množstvo snov a niektoré sú nereálne, no napriek tomu som rád, že sa mi podarilo vytvoriť niečo výnimočné. A to, že som túto svoju záľubu mohol odovzdávať ďalej a postupne sa v nej zdokonaľovať tak, ako to len bolo možné. Moje deti chodenie na ryby priam milujú. A to je niečo, čo som si vždy prial. A aj keď veľmi rád beriem svoju rodinu na rybačku, musím priznať, že tam veľmi rád chodievam aj úplne sám. Nie je nad to počúvať šum rybníka. A myslieť iba na to ticho a pokoj.
Myslím si, že to je hlavný dôvod, prečo rybačka láka toľko ľudí. To ticho, pokoj a harmónia medzi prírodou a vami. To je niečo, čo milujú starší ľudia, ale v dnešnej hektickej dobe samozrejme aj veľmi veľa mladých. Myslím si, že toto bude niečo, čo predám mojim deťom a ony to predajú svojim deťom. Som presvedčený, že všetko bude úžasné a že sa postupne toto hobby, tento koníček, stane dokonca moderným. Som o tom presvedčený, pretože ľudia budú stále vyhľadávať prírodu a vracať sa ku svojim koreňom, od ktorých prišli a ktoré sú pre nás všetkých naozaj veľmi dôležité a podstatnejšie, než sa zdá. Naozaj sa teším z toho, čo je okolo mňa a z toho, že si to uvedomuje aj moja žena a aj moje deti. Príroda je predsa nadovšetko, no nie?