V práci to mávam naozaj veľmi ťažké.Je mi síce trápne povedať, že to mám ťažké, pretože každá práca je pre daného človeka niečím náročná a komplikovaná, no určite mi dáte za pravdu, keď poviem, že práca manažéra a biznismena je skutočne stresujúca. Musím fungovať veľmi dlho a musím byť pri zmysloch. Niekedy si prídem ako lekár po troch nočných, taký som unavený a tak sa snažím nejakým spôsobom si oddýchnuť. Často mi ani nezáleží na tom, čo vlastne robím, hlavne nech nemusím myslieť na prácu. To je pre mňa úplne najdôležitejšie. Niekedy by som chcel, https://www.kosmas.cz/knihy/218279/ako-som-sa-stal-starostom-reykjaviku-a-chcel-zmenit-svet/ aby som si mohol vypnúť mobil na mesiac a vôbec neriešiť.
Mobil si však môžem vypnúť maximálne tak na jeden deň. Inak sa už po mne zháňajú, ako keby to, že nedvíham znamenalo, že som umrel alebo niečo také. Proste sa cítim ako v jednom kole, ale verím tomu, že takto to má väčšina ľudí, ktorí majú stresujúce zamestnanie. Povedal som si, že si musím raz týždenne dopriať voľno, bez mobilu a bez všetkého, čo ma vyrušuje. Len som nevedel, ako by som mohol ten čas tráviť tak, aby som celý deň neprespal alebo neležal na gauči pred televíziou. Začal som preto naozaj veľmi rozmýšľať.
Bolo mi jasné, že to chce nejaké hobby, ktoré môžem robiť vonku, aby som bol naozaj spokojný. Ale dlho mi nevedelo napadnúť, čo by to tak mohlo byť. Napokon som však usúdil, že by som mal začať chodiť na ryby, aby som sa naozaj mohol vyhovoriť na vypnutý mobil. Pri rybníku a s udicou v ruke predsa nemôžete dvíhať mobil, no nemám pravdu? Kúpil som si preto perfektnú udicu a už od prvého razu som si nevedel vynachváliť tento perfektný koníček. Aj keď som prvé razy absolútne nič nechytil, stačilo mi, že som vonku, preč od ľudí a preč od počítača, na ktorom mi stále blikajú nevybavené maily.