Veď si spomeňte na posledný spoločný výlet. Vy ste sa chceli perfektne zabaviť, ale vaše dieťa vám to nedovolilo. Neustále niečo vypytovalo, šomralo, že sa nudí a chce ísť niekam inam. Pritom vy by ste mu zniesli aj modré z neba, ale napriek tomu nebolo spokojné. Veď ten výlet bol hlavne kvôli nemu a preňho a aj sa mu neľúbil.
Tak prečo je to tak?
Prečo sa to deje?
Prečo sú také nevďačné?
Ako sme ich to vychovali?
Tak sa na to poďme spolu kuknúť. V prvom rade je to preto, že im všetko dovolíte. Kúpite im každú blbosť, o ktorú poprosia len preto, aby ste s nimi nemuseli tráviť čas pri hraní spoločenských hier. Kúpite im počítač, tablet, len aby sa mohli zahrať aj samy. Keď ich tam posadíte, už ich stade len ťažko dostanete preč a vy máte predsa pokoj. Ale nemyslíte na následky. Veď môžu ostať závislé. Nebudú sa s vami rozprávať a stratíte medzi sebou vzťah. Komunikácia je predsa najdôležitejšia v rodine.
V druhom radeje to, že ich nezapájate do spoločných prác v domácnosti. Poviete si, že sú ešte deti, že majú čas. Ale aj ony by mali vedieť, že veci nepadajú len tak z neba a, že si ich treba zaslúžiť. Že jedlo treba uvariť, koláč upiecť, zeleninu zasadiť, okopať a plno iných vecí. Potrebujú zistiť ako existuje svet a oveľa lepšie sa zahrajú s vecami, ktoré vlastne ani hračkami nie sú. Napríklad môj bratranec sa hodiny hrával s plastovou fľašou, hoci v izbe mal kopu iných hračiek.
V treťom radeich treba poriadne vychovať. To, že v dnešnej dobe nie je moderné biť deti, neschvaľujem. Väčšina z nás, zo staršej generácie si pamätá svoje výprasky. A bolo to pre ne varovné POZOR, že to nemajú robiť. Deti nereagujú dostatočne na vaše slová vyhrážok a potom, keď zistia, že sa iba vyhrážate, prestanú úplne fungovať. A to vy predsa nechcete.
Tak skúste sa nad tým zamyslieť a urobiť s tým niečo…