Tým môžem povedať, že som si ho spravila skôr ako je priemer. Ale vďačiť za to môžem hlavne môjmu priateľovi, ktorý ma do toho ako sa hovorí DOKOPAL. No skôr tak, že sa ma stále vypytoval, kedy si ho spravím, kedy tam už konečne zavolám… Už som bola z toho nervózna, tak som tam v lete keď som mala devätnásť zavolala.
Začiatky boli pre mňa dosť náročné, pretože som za volantom nesedela vôbec nikdy. Nemala som s tým žiadnu skúsenosť a všetko som sa musela učiť nanovo. Nikto mi nedával súkromné hodiny jazdenie. A tam som prišla na tú vec, že práve na to som sa prihlásila na ten kurz, aby som sa to NAUČILA. Nikto učený z neba nespadol a preto vám všetkým, čo sa bojíte prihlásiť na kurz vodičského preukazu, chcem odkázať, že sa naozaj nemáte čoho báť, všetko vás naučia.
Nie som jedna z tých, čo sú odvážne dievčatá pomaly viac ako chlapci. Som skôr hanblivá a kým vyskúšam niečo nové, čo neviem, prejde istá doba, kým si to osvojím a som si istá. Doteraz som si nie istá, hlavne keď jazdím s niekým iným. Je to zodpovednosť, ale človek si musí aj veriť, aby si zveril túto zodpovednosť na plecia. Verím, že časom to bude všetko lepšie a lepšie. Ale určite áno, pretože na začiatku som si ani nevedela predstaviť, že musím stlačiť spojku, zaradiť a hýbať volantom naraz.
Hoci som sa bála, dnes už mám vodičský pomaly jeden rok. 22. decembra to bude presne rok ako som mala SKÚŠKY v autoškole. Napriek obavám som ich spravila bez problémov a dnes vôbec neľutujem, pretože to bol jeden SKVELÝ KROK, ktorý nikdy nebudem ľutovať.
Je to skvelý pocit, že si zoberiete auto a nemusíte sa na nikoho spoliehať, aby vás niekam doviezol, odviezol, zaviezol, ale poveziete sa samy. Ste sebestačný a aj keď nemáte vlastné auto, viete si ho požičať, keď potrebujete a nemusíte sa riadiť autobusovými a vlakovými poriadkami, s ktorými strácate často dosť času.